|
Internet sa rozvíja už desiatky rokov, iba nedávno sa
rozšíril mimo hraníc Spojených štátov a netrvalo dlho a utužil tak
celý svet v jedno spoločné spojenie. Veľmi rýchlo sme si zvykli,
dokonale ho osídlili a vytvorili tak zrkadlo svojej každodennej
reality. Vytvárame si svoje i-domovy s denne zasypávanými poštovými
i-schránkami, na každom kroku sme sledovaní i-billboardami, pri
nákupoch v i-obchodoch čerpáme z i-účtov, vytvorených v i-bankách,
máme svoje obľúbené zábavné i-centrá, čítame i-denníky, objavujeme
i-televízie a i-rádiá. K dispozícii máme navyše nadštandardne rýchly
dopravný prostriedok – i-prehliadač. Internet nám postupne vytvára
novú, plnohodnotnú realitu síce v novom prostredí, no so starými
pravidlami. Skutočne ide aj na internete len o peniaze? Áno, ale len
pokiaľ to pripustíme. Zo skutočnej reality sa doň popri tom všetkom
premietlo aj jej, na prvý pohľad neviditeľné, zdravé
jadro.
Pôvodný zámer siete WWW – slúžiť ako zdroj
ľudského poznania – rokmi nadobudol nový, populárnejší rozmer: dnes
ho už možno použiť i ako plnohodnotné umelecké
médium.
Net.art nadväzuje na doteraz známe umenie a
zaoberá sa vonkajším svetom, no zároveň je jedným z mála prvkov
internetu, ktorý sa aspoň sčasti dokázali odpútať od vonkajšieho
sveta a akceptovať len realitu internetu. Od roku 1994 sa môžme
stretnúť popri prácach, ktoré zásadne menia vnímanie Siete jej
vlastnými prostriedkami, aj s dielami venovanými hlboko ľudským
otázkam. Vznikajú stránky založené na originálnom vizuáli, rovnako
ako konceptuálne weby. Medzi net.artistami sa stierajú rozdiely
medzi technickým a výtvarným vzdelaním, osobnosti vyvstávajú často
aj z radov ľudí bez akademického pozadia. Inštitucionalizácia
(zatiaľ) neexistuje, dojem z diela je často výhradne na divákovi.
Stráca sa funkcia galérií a kurátorov, záujemcovia o umenie sa
preklikávajú z diela na dielo bez potreby veľkej tácky s obmedzeným
repertoárom. Anarchia, neprehľadnosť, antihierarchia, taký je
net.art. Pozrime sa naň bližšie.
Najdôležitejšou
informáciou, ktorú o net.arte potrebujete vedieť je, že k nemu
nedostanete ‘príručku’. Existuje len minimálna literatúra, na Sieti
sa dá dostať spravidla len k čiastkovým informáciám, čomu sa ani
nedá čudovať. Je nad sily jedinca zmapovať umelecké pole nikde
nekončiaceho internetu. Z toho vyplýva existencia viacerých
diametrálne odlišných charakteristík net.artu. Každá je obmedzená
len na poznanie jej autora. Na pochopenie súvislostí mnohých prác je
navyše nutný istý stupeň ‘internetového’ vzdelania.
Net.art vzniká a žije na internete. Ten je jeho
výrazovým prostriedkom, médiom a často i ideou. Umelec komunikuje s
divákom prostredníctvom prehliadača hneď niekoľkými formami a
jazykmi. Do prvých textových diel časom postupne pribudli grafické,
animované a zvukové prvky, založené spravidla na jednej z predností
Siete – interakcii s divákom. Pre autenticitu foriem sa prudko
vyvíjajú technické jazyky – HTML, JPEG, PHP, Java, MPEG, MP3,
RealAudio, Shockwave, VRML, Flash, XML či streaming media. Diela sú
prístupné nepretržite, rastie rýchlosť a klesajú náklady prístupu k
nim.
Ako vyčleniť net.art z celej množiny umenia
umiestneného na internete? Nie je to jednoduché. Pojmom net.art sú
spravidla označované práce, využívajúce prostriedky internetu a pre
ktoré je internet jediným plnohodnotným médiom. Je preto zrejmý
rozdiel medzi hypertextovou básňou (využitie vlastnosti HTML, mimo
internetu navyše stráca význam) a klasickou básňou umiestnenou na
internet. Takisto možno postrehnúť rozdiel medzi originálne
vytvorenou stránkou s prezentáciou webdizajnéra (nemení sa jej
hodnota ani význam pri umiestnení na CD-ROM alebo HDD) a virtuálnym
obrazom, vytváraným priebežne z čiastkových obrázkov pridávaných
návštevníkmi stránky (odkázanosť na interakciu). Napriek tomu však
táto cesta nie je schodná, nemožno striktne rozdeliť všetky stránky,
mnohé sa nachádzajú na hrane, mnohé presahujú, mnohé nemáme ani kam
zaradiť (e-mail art, alternatívne
prehliadače).
Net.art možno pokladať za formu umenia
rovnocennú ostatným – mení sa len spôsob komunikácie,
technológia.
Zaujímavejšou ako umelá kategorizácia
je samotná povaha net.artu. Vzniká množstvo originálnych
art-stránok, interaktívnych online inštalácií, zvukových projektov,
hypertextovej literatúry atď. Svoje zrkadlo tu nachádza
technika/technológia, výtvarné umenie, hudba, literatúra aj film.
Väčšina jeho autorov sa k nemu dostala cez iné druhy umenia, ktoré
však neopúšťa. Popri net.arte sa venujú grafickému dizajnu,
webdizajnu, typografii alebo tvorbe inštalácií.
Net.art je (podobne ako súčasná scéna elektronickej
hudby) záležitosťou jednotlivcov, prípadne dvojíc. Väčšie skupiny sa
vytvárajú najmä kvôli výmene informácií a know-how (nettime, thing,
rhizome). Najviditeľnejšími internetovými umelcami sú bývalý ruský
fotograf Alexei Shulgin, Vuk Ćosić z Belehradu, mediálny aktivista
Heath Bunting, RTMark, holandsko-španielska dvojica Jodi či
viedenské zoskupenie Farmers’ Manual.
Shulginove
meno je často spájané s pojmom form art, ktorého je autorom. Takéto
práce pozostávajú výhradne z formálnych atribútov siete – textu,
tlačidiel či formulárov. Populárne sú jeho stránky
FuckU-FuckMe, na ktorých ponúka neexistujúci sexuálny
internetový interface. Ćosić, ďalší z pionierov net.artu, je
popri svojich (animovaných!) ASCII-obrazoch (obrazce vytvorené z
textových znakov) známy svojím humánnym využitím média internetu.
Pozornosť na seba upútal najmä vlastným zrkadlom webstránky výstavy
Documenta X. Podobne ako Shulginove práce, ani jeho neohurujú
vizuálnou prepracovanosťou, dôraz kladie na koncept. Naopak,
predovšetkým na vizuálnom efekte, sú postavené stránky dvojice
Jodi (JOan Heemskerk a DIrk Paesmans). Keď sa pred šiestimi
rokmi rozhodli vytvoriť webstránku venovanú svojim fotografiám,
došlo k softvérovej chybe, ktorá spôsobila na obrazovke chaotické
(ne)usporiadanie farieb a znakov. Vznikla tak idea uprednostňovania
estetiky samotného zdrojového kódu pred estetikou výstupu na
obrazovku. Web Jodi dnes tvoria abstraktné technické prvky a kódy s
častým využívaním mystifikácie chýb – správanie vírusov, error 404
(stránka nebola nájdená). Podobné princípy využíva skupina
Farmers’ Manual, produkujúca zvuk, video, grafiku a online
inštalácie. Spolu so širokou komunitou umelcov využíva služby
viedenského providera Silver Server, ktorý ponúka nekomerčným
projektom prístup na internet zdarma.
Sieť je tiež
domovom mnohých aktivistov a hacktivistov. Šikovne využívajú
odkázanosť fungovania svetových megalofiriem na informačných
technológiách, resp. internete. Ich obeťami sa zväčša stávajú
agresívne globalisticky zamerané osoby a korporácie.
Družina RTMArk je známa svojimi antikomerčnými
výbojmi, najmä sabotážami na produktoch korporácií. V projekte The
Barbie Liberation Organization nechala napríklad naprogramovať
figúrkam Barbie hlasy príšer zo série StarTrek. Presadzuje
individualitu a zostrenie zmyslu proti konzumne pasívnemu prijímaniu
informácií. Na rovnakej strane barikády, no s umiernenejším
postojom, stojí Heath Bunting. Na svojej stránke zhromažďuje
‘iracionálne’ informácie, služby a produkty. Vzniká tak skutočne
veľká a originálna zbierka naoko zbytočných myšlienok a nápadov.
Skupina švajčiarskych net.artistov etoy sa venuje otázkam
vplyvu korporácií na internet. Svoju doménu etoy.com si
zaobstarala v roku 1995. O dva roky neskôr si miliardový online
gigant s podobným názvom zakúpil doménu eToys.com a na
etoy.com podal žalobu kvôli používaniu adresy veľmi podobnej
ich vlastnej. Losangeleský súd rozhodol v prospech korporácie a etoy
sa tak museli svojej stránky vzdať. Koncom roku 1999 sa k ‘vojne’ o
doménu pripojilo množstvo umelcov a aktivistov (tzv. Toywar),
korporácia utrpela škody na zisku a svoju žalobu nakoniec stiahla.
Nie ojedinelým úkazom je bolognská hackerská skupina
0100101110101101.org, uplatňujúca ideu anticopyrightu. Jedným
z terčov ich útokov sa stala skupina net.artistov, združených okolo
domény hell.com, ktorá zaviedla platený prístup k stránkam svojich
členov. Stránky skopírovala a sprístupnila zdarma. Vo svojej ďalšej
činnosti ‘remixuje’ existujúce art-stránky a zverejňuje ich na
vlastnom serveri.
Net.art je samostatnou kategóriou na
viacerých festivaloch elektronického umenia. Najstarším a
najznámejším z nich je Ars Electronica v rakúskom Linzi, ktorá
spustila sekciu .net už pred šiestimi rokmi. Viac než hmotná realita
je však na prezentáciu nehmotného umenia prirodzenejšie virtuálne
prostredie. Veľkým stimulom pre net.artistov sú teda online súťaže.
Autori do istého termínu prihlásia svoje práce a tie potom nehodnotí
niekoľkočlenná porota, ale všetci návštevníci stránky. Takou je
napríklad net-art.org. Sanfranciská MOMA každoročne vyhlasuje
Webby Awards, kde je net.art jednou z kategórií. Na serveri
message.sk funguje súťaž web4096, v ktorej sú jednotlivé práce
obmedzené veľkosťou 4096 bytov.
Povahou jednotlivých
net.art stránok sa budeme viac venovať pravidelne v sekcii recenzií
už od tohto čísla Trištvrte revue.
|
