hlavná ulica
raz, keď som ráno vychádzal na pláž,
zastavila ma
majiteľka penziónu. chcela
mi čosi vysvetliť, ale žiaľ,
vedela iba po
grécky, čo som zase ja nevedel.
posadila
ma teda vedľa seba
do
kresla. takto sme
spolu mlčky sedeli
na
priedomku
a sledo-
vali ľudí na relatívne
rušnej
hlavnej ulici.
tento zvláštny
relax trval desať,
možno
pätnásť
minút, až kým domáca
nezbadala
mladého
suseda, ktorý vedel aj
po
ang-
licky.
pomalým,
ale
dôrazným
gestom
naňho kývla,
aby
jej
prišiel
robiť pro-
stredníka pri rozhovore.
tak
som sa
na-
pokon dozvedel,
že moja
sťažnosť na
nesprávne dohodnutý
počet
nocí
bola
akceptovaná
a príslušnú
sumu
dostanem
vrátenú pri odchode.
čo sa
potom
naozaj
stalo, aj s milým
bonusom
navyše
v po-
dobe pravého gréckeho
pomaranča.