í sa na ňu pozerajú opretí o svoje palice a dlho mlčia, aj keď jej už povedali, že o škole vedia. Až nakoniec jej jeden z nich ukáže: "Pôjdeš rovno, na prvom rázcestí zabočíš doľava, potom ešte raz doľava a dostaneš sa priamo na to miesto."

Pútnička poďakuje s úľavou, že nechceli vidieť jej cestovné doklady, pretože by voči nej ako cudzinke mohli nadobudnúť podozrenie a začať sa vyzvedať, či nemá postranné úmysly. Pokračuje teda v ceste, na prvom rázcestí odbočuje doľava a potom ešte raz doľava; podľa pokynov, ktoré dostala je úplne ľahké sa tu zorientovať - lenže na konci druhej cesty sa namiesto školy objavuje stará rozpadnutá chatrč.