Co je velmi zaujimave, a malokto z nas to dokaze postrehnut, je samotny moment zrodu takejto metafory. To je ten okamih, ked sa prirovnanie objavi, a my si ho automaticky osvojime a zacneme pouzivat. Deje sa to totiz nepozorovane a tieto obrazne predstavy plynu z nasho nevedomia. A co je najdolezitejsie, nevedomym akceptovanim a pouzivanim takychto obraznych prirovnani dochadza k tomu, ze vyznamne ovplyvnuju nase zmyslanie o objekte - bez toho, aby sme si to vsimli. Vytvarame vlastne akusi myslienkovu sktrukturu, ktoru stale a nevedome vztahujeme na urcity objekt. Ta potom v pozadi ovplyvnuje nase dalsie rozmyslanie o nom a nase chapanie jeho funkcie. Tak mozu zostat skryte ine potencialne a neodkryte vyznamy alebo funkcie objektu. Pre nase vlastne obmedzovanie sa stale tymi istymi a vseobecne akceptovanymi pojmami nie sme schopni ich postihnut a ani pochopit. Zostavaju neobjavene a mozu na seba upozornovat roznymi, z nasho pohladu nezrozumitelnymi alebo priamo nesuvisiacimi prejavmi.

Tento opis posobenia a prejavovania skrytych obsahov sa do znacnej miery vztahuje aj na jav, ktory sa v modernej psychologii nazyva archetypom.