V Internete je proces zhromazdovania znalosti a ich poskytovania ostatnym clenom spolocenstva asi jednym z najviditelnejsich. Napriklad system World Wide Web, ktory zapricinil sucasny boom Internetu, je zamerany hlavne na vytvaranie takychto "skladisk" znalosti a ich spristupnenie co najvacsiemu poctu zaujemcov. Prikladom moze byt Projekt Gutenberg, ktoreho autori sa snazia o systematicke digitalizovanie najznamejsich diel svetovej literatury a ich ulozenie na elektronicke media.
Tento proces zhromazdovania a sirenia poznatkov je jednoznacne pritomny uz od prvych pociatkov ludstva a mozme ho povazovat nielen za paralelny, ale dokonca za podmienujuci vo vztahu k vyvoju civilizacie. Diferenciacia ludskeho vedomia a rozvoj racionalneho myslenia isli ruka v ruke s vyvojom reci a pisma, cize moznosti rozsirovat ziskane vedomosti, zaznamenavat ich a uchovavat pre dalsie generacie.

Pri pohlade do mytologie a podla predchadzajucich postrehov sa tu javi zretelna podobnost s mytom Prometea. Prometeus ukradol bohom "znalosti", cize ohen a obetavo ho uchovaval pre inych, za co bol kruto potrestany. Bol to Titan, prislusnik starej generacie bohov, ktora sa postavila na stranu ludi proti Olympanom. Podla niektorych nazorov je dokonca Prometeus najvacsim civilizacnym hrdinom. Prvych ludi, ktori zili velmi primitivnym sposobom zivota, naucil vsetkym remeslam a vsetkym vedam. Dal im ohen a zbavil ich strachu zo smrti. Tu je analogia jeho civilizacneho prinosu s predchadzajucimi konstatovaniami velmi silna.
Zaujimavy je vsak aj druhy, varovny aspekt mytu: Prometeus nie je zdaleka len dobrodinec ludstva, ale je zodpovedny aj za jeho dnesny upadok. Vyvolal definitivny rozchod medzi bohmi a ludmi. Tym, ze ukradol ohen, rozzuril Dia, ktory prostrednictvom Pandory zoslal na zem vsetky mozne starosti, nestastia a utrapy. Mytus o Prometeovi vysvetluje vpad zla do sveta. Toto zlo je vysledkom Diovej pomsty, ktory nemohol dopustit, aby sa ludia, povzbudeny jeho prikladom a prvymi uspechmi, spojili s Titanom. Zeus nemohol pripustit mocne a pysne ludstvo; ludia nemali nikdy zabudnut na docasny a pominutelny charakter svojej existencie.

Tieto slova pripominaju aj sucasny stav nasej civilizacie - clovek je velmi mudry, ma pocit, ze moze a dokaze vladnut prirode, a pritom sa citi coraz viac osamely a vykoreneny, nici sa v ekologickych katastrofach, trpi strachom a neznasanlivostou a vyvolava stale nove a nove konflikty.