Dobrodruzstvo pre nas znamena vyzvu, nepokoj a pokusenie. Fascinuje nas najma vtedy, ked celime niecomu novemu a doteraz nepoznanemu. Moze to prichadzat zvonku, z nasho okolia, ale tiez aj z nasho vnutorneho sveta, zo sfery nasej psychiky.

Dobrodruzstva zazivame aj pri bludeni Internetom, pri debatach v diskusnych forach, pocas dlhych hodin tulania sa Webom, pri prenikani do systemov, pri hrach vo virtualnych svetoch. Je to len zabava a oddych, alebo tato nasa cinnost moze skryvat aj nejaky iny vyznam? Znamena to pre nas aj nieco ine okrem cervenych oci, nedostatku spanku a vysokych poplatkov telekomunikaciam a providerom?

Zacnem najstarsim literarnym opisom dobrodruzstva, starobabylonskym hrdinskym Eposom o Gilgamesovi. Pochadza z obdobia viac nez 2000 rokov pred Kristom a obsahuje aj mytus o potope sveta, ktory sa nezavisle v roznych obdobiach objavoval prakticky po celom svete. Gilgames bol poloboh, ale zaroven aj despota, kruto trapiaci obyvatelstvo. Na staznosti ludi bohovia stvorili obra Enkidua, ktory mu mal zarazit toto spravanie. Obidvaja sa stretli v zapase, z ktoreho vysiel vitazne Gilgames, ale zaroven pocitil k Enkiduovi silne priatelstvo. Stali sa z nich nerozlucni priatelia, ktori spolocne podnikali rozne dobrodruzne vypravy a daleke cesty, z jedinej tuzby preslavit svoje hrdinske ciny...
Kvoli jednemu takemuto hrdinskemu skutku sa bohovia nahnevali na Enkidua a zabili ho. Gilgames sa odvtedy uplne zmenil, jeho zivot bez priatelstva, ktore ho dovtedy naplnalo, stratil zmysel a javil sa mu prazdny a neznesitelny. Vo svojej dezorientacii a neistote zacal bludit pustatinou, a neustale ho desila predstava smrti. Dopocul sa vsak o Uta-napistim, ktory vraj prezil potopu sveta a ktory by mu mohol prezradit tajomstvo vecneho zivota. Jedinym cielom nestastneho Gilgamesa sa tak stalo najst nesmrtelnost a uniknut neuprosnemu ludskemu osudu. Aj napriek tomu, ze nepoznal cestu k Uta-napistimu, vydal sa na dlhu a strastiplnu put, plnu necakanych dobrodruzstiev, na ktorej ho cakalo vela tazkych skusok. Musel dlho bludit a prekonat mnozstvo zlozitych prekazok, kym nasiel toho, ktory prezil potopu a mohol mu prezradit tajomstvo bohov. Toto tajomstvo mu vsak zasahom osudu napokon aj tak neprinieslo vytuzenu nesmrtelnost.

Prekvapilo ma, ze uz z tohto prastareho pribehu vidiet tragediu ludskeho utrpenia a zaroven neprekonatelnu tuzbu po najdeni zmyslu zivota, po ziskani nesmrtelnosti, po moznosti transcedencie svojej existencie. Tieto tuzby sa objavuju hlavne v kritickych a najtazsich okamihoch ludskeho zivota. Dalej z pribehu vyplyva, ze nesmrtelnost by mohol clovek ziskat aj bez pomoci bohov, absolvovanim radu iniciacnych skusok aj pocas svojho zivota v realnom svete.

Clovek, opakovane sa vnarajuci do digitalnych svetov, tiez pripomina takychto bajnych hrdinov. V zaujati novymi svetmi a vzrusujucimi dobrodruzstvami ako keby plnil svoju vlastnu vnutornu misiu, ktorej vyznam moze byt v danej chvili uplne skryty a nepostihnutelny.
Virtualne svety v Internete su aj socialnymi skupinami pomyselnych postav, stvorenych a ovladanych ludmi - svojimi stvoritelmi. Znamenaju pre nich moznost docasne zmenit svoju identitu, byt na chvilu niekym uplne inym; alebo aj sam sebou, ale s moznostou vyskusat si socialnu interakciu v specifickom prostredi, v ktorom nehrozi priama fyzicka konfrontacia a ktore dokaze zarucit aj velku davku anonymity. Odhliadnuc od inych aspektov takejto interakcie, ako su napriklad zmeny vo vnimani alebo vznik zavislosti, to predstavuje aj celkom novu prilezitost k zlepseniu schopnosti komunikacie, dosiahnutiu uznania v skupine alebo podpory jej clenov.

Badatelia v oblasti modernej psychologie vedia, ze prejavy posobenia archetypov casto vyvolavaju fascinaciu, prilisne zaujatie a nemoznost odtrhnut sa od nich a vnimat realny svet. Pre myslienky, obsiahnute v tomto texte, hovori v tejto suvislosti aj nasa vlastna kazdodenna a velmi podobna skusenost s pocitacmi a Internetom.